Preskoč na obsah

Prečo na Slovensku?

Nie sme od toho Blízkeho východu trochu priďaleko?

ISM BV vznikla spontánne v júli 2014 ako reakcia na ďalší, doposiaľ najrozsiahlejší, najdlhšie trvajúci a najničivejší izraelský vojenský útok Ochranná hrana na husto osídlené oblasti pásma Gazy.

 

Slobodnými svetovými médiami sa šírili svedectvá a vizuálna dokumentácia cielených útokov na civilistov, deti a celé palestínske rodiny, útokov na infraštruktúru, elektráreň, továrne, obytné domy, školy, univerzity, nemocnice, mešity.

 

Viacerí izraelskí predstavitelia vo svojich prejavoch a rozhodnutiach resp. poveloch postupne otvorene prestali rozlišovať medzi civilnými a vojenskými cieľmi, definujúc kolektívneho nepriateľa - celé etnikum.

 

Samotný názov 51 dní trvajúcej vojenskej operácie - v hebrejskom origináli Rázna, zatiaľ čo Ochranná len na účel podsúvania interpretácie pre svetovú mienku - naznačoval aj dlhodobé skreslenie povedomia o historických a politicko-spoločenských skutočnostiach o historickom území Palestíny v svetovej verejnosti, vrátane slovenskej.

 

Mnohí európski, i slovenskí oficiálni predstavitelia prejavili nevyváženú sústrasť s niekoľkými izraelskými obeťami útokov, popri zarážajúcej ľahostajnosti voči rádovo väčšiemu počtu palestínskych obetí (11 000 zranených, viac ako 2 000 mŕtvych, prevažne civilistov, z toho viac ako štvrtina detí, okolo 100 000 pripravených o strechu nad hlavou, medzi nimi podľa UNICEFu 54 000 detí). Prevažne úplne prehliadali, alebo sa ani nedozvedeli o izraelských vojenských popravách dvoch palestínskych tínedžerov, ktoré na Západnom brehu predchádzali únosu a zabitiu troch židovských tínedžerov, často zvrátene uvádzanému ako "dobrý dôvod" neľútostného masakra civilistov a deštrukcie celých obytných štvrtí v pásme Gazy.

 

Taktiež, kým svet ohromený sledoval vyčíňanie izraelských vojenských jednotiek v Gaze, Izrael paralelne nastúpil na bezprecedentne intenzívne anektovanie palestínskych území na Západnom brehu, a následne zaberanie palestínskych častí Jeruzalema, aké medzinárodné spoločenstvo síce desaťročia principiálne odsudzuje rezolúciami, ale zároveň ho priamo aj nepriamo podporuje.

 

Blízky východ nie je izolovaný od zvyšku globalizovaného sveta. Ako Európe najbližšia blízkovýchodná krajina, Izrael nie je len súčasťou čulých obchodných a diplomatických vzťahov. Izraelský štátny pravicový extrémizmus, otvorene podnecujúci k rasovej a náboženskej neznášanlivosti, sa odzrkadľuje v náraste xenofóbnych nálad aj v Európe.

 

Európska ľahostajnosť voči porušovaniu ľudských práv legitimizuje také spoločenské procesy, o akých sme sa nádejali, že po druhej svetovej vojne či po páde juhoafrického apartheidu sa už v novodobých dejinách nemôžu opakovať. Vzostup protižidovských nálad a islamofóbie sú dve strany tej istej mince.

My, zakladajúce členky a členovia Iniciatívy za spravodlivý mier na Blízkom východe, spolu s našimi sympatizantmi, sme znepokojení iracionálnou polarizáciou spoločnosti, so skratkovitými príklonmi k fašizmu a neonacizmu. Je to vývoj, ktorý nemožno prechádzať klopením zraku a mlčaním.